reklama

Kukanova desina - The best moments ( 2.časť ).

V prvej časti sme si priblížili čo vlastne zač je tá Kukanova desina. Spolu sme prešli prvé štyri krčmy a zamerali sme sa aj na plat učiteľov. Kedže hladina vypitého piva sa stupňovala bolo treba aj častejšie vyprázdňovať, a tak som sa začal cítiť ako nosorožec africký, ktorý si na každom rohu značkuje svoje teritórium. Po ďalšom rozšírení svojho územia sme dorazili pred ďalšiu nebeskú bránu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zástavka s poradovým číslom 5 niesla názov piváreň Pegas. Veľkosť a interiér tejto krčmy mi pripomínal Hitlerov bunker ( k výčapu viedli asi štyri uličky a päť zákrut ). Obdivujem človeka, ktorý má tak dobre nakúpené a dokáže trafiť von. Ak sú v Trenčíne nejaké nezvestné osoby, odporúčam hľadať práve tu. Keď moje chuťové bunky prestali robiť mexické vlny po výborne vychladenom Keltovi, po vykľučkovaní z Minovho labyrintu, sme mali polovičku pochodu za sebou. Nasledoval asi 300 metrový presun do Slamenného hostinca u Bernarda. Tu väčší úspech ako pivo zožala zmrzlina, a tiež podgurážený pán policajt v civile, ktorý sa snažil zbaliť jednu z účastníčok našej partie. Kedže to nebola tisíca zástavka v poradí, samozrejme odolala. Na tejto zástavke sa začal lámať chlieb. A u niektorích sa chôdza začala podobať na korčuliara, keď striedavo jedna noha začala vystreľovať do boku. Takže po zvýšení glykémie zmrzlinou a prepadnutí najbližšieho bankomatu, sme pokračovali ďalej.Faktická poznámka pre PPZ SR. Pod pojmom prepadnúť bankomat, nemám na mysli omotať okolo bankomatu lano,nejakým autom ho vytrhnúť a naložiť do kufra.Pražiace slnko pomaličky začalo s mojimi mozgovými bunkami tancovať romantickú sambu. Bunky sa nestihli ani poriadne spamätať, a už bola pred nami ďalšia výzva s názvom Smažienka. Tu bolo tak nafajčené, že oblak dymu oddeľoval hlavu od zvyšku vášho tela. Tu už začali slabšie povahy prechádzať na malé pivo alebo ( až sa to bojím vysloviť ) na kofolu. Ja som im vravel nech to nemiešajú s tou zmrzlinou, ale samozrejme ma nikto nepočúval. V duchu sme si spravili fajočku s poradovým čislom sedem. Po tomto check pointe, nadišiel čas na utopenie nejakej pizze v oceáne piva. A tak nám padol za korisť podnik s názvom K2.A tu sa dostávame k dlho očakávanému prekvapeniu. Už z ďialky bolo odtiaľ počuť piesne na ľudovú nôtu. Naskytol sa nám nádherný pohľad. Dvaja starší šuhaji hrali na saxofón a harmoniku. Neskôr sme sa dozvedeli, že sú to absolventi strednej školy, ktorí majú stretávku po 54 rokoch !!! Samozrejme, že naše dievčence boli galantné a šuhajov patrične povyzvŕtali. Pokiaľ dievčatá tancovali, ja som inštinktívne začal prehrabávať ruksak, či som si so sebou zobral ten príručný kardiostimulátor, ktorý by som po prípade použil na resuscitáciu. Moje obavy sa naplnili.Samozrejme, že som ho nechal doma a tak som dúfal, že dedkovia tento tanečný orgazmus prežijú bez komplikácií. Naštastie sa nič nestalo, kľudne sme dojedli pizzu, rozlúčili sa a mohli pokračovať v ceste. A tiež by som skoro zabudol. Naša expedícia sa rozšírila o ôsmeho člena s názvom hurikán Ľubica.Po odfotení sa pred mojou naozajstnou Alma mater, ktorou bola Stredná zdravotnícka škola ( nech je jej zem ľahká ) nám na pomyseľný vavrínový veniec zostávali 3 pivčiská. Zástavky 8. a 9. ( Country pub a Sport pub ) neboli ničím také zaujímavé. Opäť sme stretli hypertestosterónového pána policajta na ktorom bolo vidieť, že stále nenašiel obeť, ktorej by mohol ukázať svoje putá a obušok. Jeho nadržanosť dosahovala 12 bodov z 10 možných, a tak sme rýchlo dopili pivo a hybaj ho do cieľa.Po úmorných 9 hodinách chôdze, po vymočení asi piatich litrov piva, po zaostrení to prišlo. V diaľke sa vynoril cieľ a vítal nás s otvorenou náručou. Nemohol som tomu uveriť, so slzami na krajíčku sme prišli k poslednej pípe a dali si zaslúžené a víťazné desiate pivo. S radosťou a pýchou, ktorú nemali ani vojaci, keď zachránili vojaka Ryana sme si sadli k stolu a vychutnávali hity, ktoré vychádzali z prerobenej Ávie na kvázi pódium.Potom nasledovala už len voľná zábava. Dali sme nejaké tie tanečky na hity Paľka Haberu alebo Helenky Vondráčkovej a s pocitom víťazov sme sa pobrali domov.P.S. Moje poďakovanie patrí:- 8 členom našej výpravy za úžasný deň- ujovi Mirovi,ktorý nás dorazil borovičkou- všetkým krčmárom a ich WC- môjmu žalúdku, že tých 14 pív a borovičku udržal- a naj. poďakovanie si zaslúži PIVOTakže na záver ešte 3-krát pivný otčenáš a všetci do postelí.

Lubomír Luščík

Lubomír Luščík

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

laborant erytrocyt, ktorý sa popri práci trápi s externým štúdiom Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu